Koľkokrát
počúvam z úst mamičiek slovo “Musíš a Musíme”...
koľkokrát som to počula aj ja, ako malé, aj už
veľké(o:dieťa...stalo sa to mantrou dnešnej spoločnosti. Musíš
ísť spať, lebo je jedna hodina. Musíš sa najesť, pretože je
čas obeda. Musíš si umyť zuby, lebo je večer. Musíš sa
obuť, lebo si zašpiníš ponožky. Musíš prestať plakať,
lebo ťa budú počuť susedia...Musíš, musíš,
MUSÍŠ! To slovo rezonuje deštrukciou a potláčaním prirodzeného
rytmu života a slobody Duše. To slovo samo osebe ničí generácie
a rozlet všetkých ľudí a detí, aj nás samotných. MUSÍŠ,
LEBO... Príkaz a podmienka. Tak dlho sme fungovali aj my týmto
spôsobom. My, naši rodičia, prarodičia, praprarodičia...len
naši prví prarodičia ešte nie. Pretože boli v súlade s
niečím, kde slovo Musíš nemá miesto. Boli v súlade s niečím,
čo pozná jediný Princíp - a tým je princíp Najvyššieho Dobra
pre všetkých. Boli v súlade s Prírodou a s jej rytmami, ktoré v
sebe zas niesli a nesú zápis vesmírnych pochodov a rytmov. A
všetko v Súlade s každým organizmom na Zemi. S KAŽDÝM. A tým
sme i my, a naše telá. Dieťatko
žije od prvých buniek svojho vzniku len v čistej Prítomnosti. V
čistej PRÍTOMNOSTI. To znamená, že je, keď je hladné, pije,
keď má smäd, plače, keď je smutné, vyľakané, či niečo
potrebuje, spí, keď je unavené... Všetci to vieme, ale dokážeme
si toto aj uvedomiť? Je to totiž alfa a omega fungovania našich
tiel a nás všetkých vo vyššom začlenení zvanom Planéta a
zdravý život a Bytie. Rozumiete tomu? Iba čistá Prítomnosť a
identifikácia našich SKUTOČNÝCH potrieb v prítomnom okamihu nám
pomôže prežiť a žiť v zdraví a harmónii.
Čas nejestvuje
Keď
sa vrátim k spomínanej vete - musíš ísť spať, či jesť,
pretože je čas...čas nejestvuje. Precíťte si tieto slová. ČAS
NEJESTVUJE, neexistuje. Je iba Prítomný okamih. Iba to, čo je
práve teraz je skutočné. A keď nevieme byť prítomní v
prítomnosti, ako chceme vytvárať budúcnosť? Prítomní v
Radosti, v Láske, Pohode, v Mieri v nás samých, v identifikácii skutočných
potrieb, vnímaní skutočného diania, pohľadu očí, energie
prúdiacej od človeka k človeku, energie nášho dieťaťa,
partnera, prírody, ktorá nás obklopuje... Čas nejestvuje. Vždy
je len TERAZ.
Niekde
som zachytila, že dokonca “čas” v rozdelení na dvanásť
mesiacov pôsobí na naše telesné schránky jemne deštruktívne.
Podľa starobylých kmeňov je číslo stvorenia trinásť, ako
je trinásť lunárnych mesiacov v roku, ako aj naše ženské telá,
z ktorých sa rodí ďalší život, sú zladené s týmto rytmom a
predávajú tak zápis v energetickom poli a v bunkách aj deťom z
nás zrodeným. Ešte jeden rozdiel je medzi dvanástkou a trinástkou
- trinásť v západnom ponímaní vzniká zo súčtu 12 + 1. V
starobylých kultúrach bola trinástka číslom samým o sebe, nie
vyjadrením spomínaného súčtu. Rozdiel je v západnom vnímaní
človeka ako nadradeného všetkým ostatným druhom a vyčleneného
od Vesmíru, či Boha, Stvorenia. Trinástka v ponímaní
napr.starobylých Mayov znamená, že Človek je súčasťou
Stvorenia, neoddelený od Vesmíru, a preto podlieha zákonom a
zákonitostiam Stvorenia. Avšak sila jeho Mysle a jeho rovnosť
Bohu, ktorý ho stvoril ako svoje Dieťa so všetkým, čo má sám,
ostáva zachovaná. Práve tým, že chápe univerzálnu Jednotu, do
ktorej sám patrí, a rytmy, ktoré ho ovplyvňujú.
Prístup
k nášmu Dedičstvu
Vibrácie
sa menia, staré štruktúry sa rozpadajú, svet je v chaose a ľudia
nevedia, čoho sa majú zachytiť. Vnímam, že tento rozkol sa
bude len zvyšovať a skutočne sme došli do bodu, kedy už nie je
“čas” na opakovanie chýb a váhanie, či a ako uchopiť
vlastnú Múdrosť a Silu. Pretože ju máme všetci v sebe - a celé
dianie, ktoré sa vôkol nás deje, je iba a len tým, aby sme sa
prebudili a prestali byť otrokmi definícií, systémov, vzorcov,
vkladaných do nás tisíce rokov. Je tu radostným okamih - kedy sa
stávame samými sebou a dostávame prístup k nášmu Dedičstvu.
Naše bunky sa prebúdzajú, zapájajú sa nepoužívané časti
našej mysle, naše telá sa očisťujú a dávajú nám jasné
signály. JASNÉ signály. Že sme súčasťou Stvorenia. Že sme
Tvorcovia a Bohovia, ktorí zostúpili na túto Planétu, aby
oslobodili celú minulosť a spojili tak v Svetle a Láske celé Univerzum.
A
Deti sú pre nás tými najlepšími Učiteľmi. Pretože kým ich
nepreprogramujeme, sú v priamom spojení s Božskou Podstatou a
Prítomnosťou. Sú tam, a sú múdre a dokonalé. Vedia, kedy
jesť. Vedia, kedy piť, kedy spať... ich nezaujíma náš “čas”
- sú v Súlade s Časom Bezčasovosti, s Časom Večnosti, z
ktorej sme boli všetci stvorení. Vnímajú vplyv Luny, Planét,
Slnka, vibrácie fotónov, prichádzajúce z Galaxie, vnímajú
rytmus, ktorý je prastarý a pôvodný. Rytmus a Tón, ktorý je
jediným merítko ich “času”. Preto to jediné, čo máme a
možme urobiť, je učiť sa od nich. Pýtať sa – nie
prikazovať. Rád by si si pospal? Cítiš sa unavený? Máš chuť
sa najesť? Si smädný?... Dieťa nezomrie od hladu, naje sa, keď
bude skutočne hladné. Moj Syn napríklad v čase splnu takmer
neje, dokonca ani naša fenka Šíla(o: akonáhle sa Luna naplní,
obaja sa vrhnú do jedla. Dieťatko zaspí kdekoľvek, aj v hluku,
keď je unavené. Dieťatko je barometer pre nás. Dieťatko je
učiteľom nášho Veľkého Návratu. Návratu k Podstate Bytia -
a tou je SÚLAD. To je odpoveď dnešného článku - SÚLAD.
Pretože my ako ľudstvo sme zabudli, čo to je, byť v súlade a
harmónii. Prepchávame sa jedlom len preto, že sa to Musí, veď
je predsa čas obeda, alebo nám to diktuje naša umelo nastavená
chuť. Pijeme a jeme, keď nie sme hladní, ale toto všetko sa
nevzťahuje len na jedlo - robíme veci, ktoré sa MUSIA, pretože
to tak niekto zadefinoval, alebo preto, že sa to očakáva. Nie sme
v kontakte sami so sebou, už od detstva sme programovaní, práve
tak, ako som uviedla na začiatku článku - slovíčkom MUSÍŠ,
LEBO.
Uchopme svoju Múdrosť a Silu!
Prosím,
drahí moji Súputníci na tejto Zemi, prosím Vás z hĺbky Duše a
Srdca, z Lásky, akej som schopná ako Matka, Žena, ako Človek -
prestaňme okliešťovať tých, ktorí sem vstúpili, aby nás
pozdvihli. Prestaňme myslieť a začnime cítiť - cítiť
prítomne. Cez Srdce, cez Telo. Očistime sa, zabudnime na všetko, čo sa”má” a stíšme sa, a počúvajme, čo je
pre nás samých dobré. Pretože v tichu a z hĺbky Duše k
nám prehovára Príroda, Zem, Planéta a Vesmír. Odpovede prídu
vtedy, keď sa prestaneme identifikovať s tým, čo poznáme, čo
nás naučili - a namiesto prikazovania detičkám, čo “majú”,
či “musia” robiť sa začnime pýtať práve ich - a
NAČÚVAJME, čo nám hovoria. Načúvajme Srdcom. Pretože Oni sú v Spojení - a my
im nemáme právo toto spojenie zatvárať. Práve naopak - vďaka
prítomnosti týchto pozemských anjelov sa môžeme sami rozpomenúť
na nás samých. Na nás samých ako Vesmír a Univerzum, ktorým
sme. A tam platia iné “pravidlá”... Princípy pre najvyššie
Dobro, Zdravie, Harmóniu, Lásku, Hojnosť a Vyváženosť pre nás
všetkých. Ako súčasť dokonalého Stvorenia, ktoré sa
manifestuje na Zemi a v našich Telách. ĎAKUJEM vám!
s
Láskou
Katarína
V. Mýtna
